Dobrý deň, táto webová stránka používa nevyhnutné súbory cookie na zabezpečenie správneho fungovania, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti. Viac o cookies.
Elektromyografické vyšetrenie (elektromyografia alebo EMG) je jedno z kľúčových neurologických vyšetrení periférnych nervov (t.j. veľkého množstva nervov v celom tele okrem samotného mozgu a miechy), ktoré nám dáva cennú informáciu v diagnostike poškodenia nervových vlákien alebo svalu. Podstatou EMG je stanoviť mieru poškodenia nervov/svalov, či už v rámci úrazového procesu (natiahnutie, stlačenie, roztrhnutie, pomliaždenie nervu...) alebo pri rozličných systémových/toxických ochoreniach (neuropatie), ktoré okrem iného poškodzujú nervové vlákna. Taktiež je EMG veľkým prínosom v diagnostike primárnych svalových ochorení (tzv.myopatie), zvýšenej neuromuskulárnej dráždivosti (tzv. tetania), ako aj pri ochorení na úrovni nervovo svalového spojenia (tzv. myastenického syndrómu).
Elektromyografické vyšetrenie pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód:
Vyšetrenie vodivostných parametrov nervov (tzv. stimulačné EMG/STEMG), ktoré pozostáva zosnímania elektrickej aktivity zo svalov prostredníctvom nalepených povrchových elektród na kožu pacienta nad príslušným svalom. Pomocou elektrického impulzu vyšetrujúci zastimuluje („kopne“) konkrétny nerv, čo je sprevádzané zášklbomurčitého svalu. Toto vyšetrenie je nebolestivé a jeho dĺžka záleží na množstve vyšetrovaných nervov (zvyčajne od 20 – 40 min). Táto časť EMG vyšetrenia sa používa najčastejšie pri stanovení diagnóz ako sú syndróm karpálneho tunela, syndróm kubitálneho kanála, polyneuropatie, úrazové stavy s poškodením nervu a mnoho ďalších.
Druhým typom EMG vyšetrenia je tzv. ihlové EMG, pri ktorej sa (ako sám názov hovorí) používa špeciálna veľmi tenká (jednorázová) EMG ihla, ktorá sa pichá do vybraných svalov (počet vpichov/svalov záleží od diagnózy). Touto ihlou sa väčšinou nestimuluje, len sa sníma elektrická aktivita z príslušného svalu. Pacient nepociťuje elektrický výboj, ale iba vnem zo zavedenia ihly, podobne ako pri injekcii do svalu alebo pri odbere krvi. Táto metóda je pri niektorých diagnózach nevyhnutnou a je súčasťou komplexného EMG vyšetrenia (teda stimulačné EMG + ihlové EMG). Používa sa najmä pri diagnostike ochorení ako súpolyneuropatie, poškodenia nervových koreňov (napríklad pri „vysunutých“ medzistavcových platničkách), pri ochoreniach svalov (myopatie), traumatických poškodeniach nervov alebo pri zriedkavejších ochoreniach ako napr. myasteniagravis alebo amyotrofická laterálna skleróza.
Vyhodnotenie EMG urobí neurológ/neurofyziológ ihneď po ukončení vyšetrenia. Výsledok EMG prináša cenné informácie v diagnostike ochorení nervového a svalového systému a je tzv. „predĺženou rukou klinika“, najčastejšie neurológa a neurochirurga.
kontraindikácie
Relatívne kontraindikáciek EMG vyšetreniu sú:
Antikoagulačná liečba – resp. niektoré lieky na „riedenie krvi“ (vtedy sa neodporúča ihlové EMG – ak je nutné, tak po hematologickej príprave)
Implantovaný kardiostimulátor/neurostimulátor resp. iný implantovaný pulzný generátor (neodporúča sa iba stimulácia v blízkosti stimulátora a elektród, na vzdialenejších častiach tela je EMG vyšetrenie bezpečné))
Alergia na kovy
Niektoré kožné ochorenia – kožné zmeny v oblasti realizácie EMG
Výrazné opuchy dolných končatín – pri vyšetrení EMG v tejto lokalite
Užívanie magnézia pred vyšetrením na tetaniu (pred vyšetrením aspoň 5 dní neužívať magnéziové preparáty)
Užívanie syntostigmínu (alebo podobných liekov) pred vyšetrením na myasteniu gravis
Vyšetrujúci lekár musí byť informovaný o prípadnom chronickom infekčnom ochorení, závažnom ochorení pečene, hematologickom ochorení (zvýšená krvácavosť...), epilepsii ako aj tehotenstve.
